Dušičky a deti

Dušičky sú to obdobie roka, keď sa o téme smrti rozpráva, alebo minimálne ju je vidieť o čosi viac ako inokedy. A možno je to aj čas, kedy premýšľate nad tým, ako túto tému otvárať a riešiť s deťmi. Či práve teraz a či vôbec, prípadne ako na to.

Každé dieťa je iné, no veľmi často sa práve v predškolskom, prípadne mladšom školskom veku deti prvýkrát “bližšie” stretnú so smrťou. Možno im zomrel obľúbený psík, s ktorým vyrastali, prípadne niekomu v škôlke či škole, alebo oni sami či niekto z ich okolia kamarátov prišiel o starého rodiča prípadne iného rodinného príslušníka. 

Sme presvedčení, že s deťmi treba rozprávať pravdivo a primerane veku o akejkoľvek téme, aj o smrti. Deti úplne inak prežívajú stratu ako my dospelí a často vedia túto tému prijať veľmi otvorene a rozprávať sa o nej. Často je to skôr strach a neistota nás dospelých, čo spôsobuje, že sa tejto téme vyhýbame, prípadne sa snažíme používať rôzne metafory a zjemňujúce výrazy, ktoré však môžu deti niekedy viac zneistiť a popliesť.

Je však dôležité vybrať si spôsob, ktorý je vám a vašej rodine prirodzený.

Pre niekoho môže byť prirodzené vysvetliť si tému smrti cez kolobeh života v prírode, napríklad na príklade nejakého zvieratka. Pre iného to môže ísť jednoduchšie cez knižku (v našich uložených stories nájdete tipy na konkrétne knižky venujúce sa téme smrti a straty). Odporúčame napríklad knižky o pocitoch, kde sa môžete k téme dostať veľmi prirodzeným spôsobom cez popísanie si rôznych iných emócií, ktoré v živote každý prežívame. Vždy záleží od konkrétneho dieťaťa, ako je citlivé a zvedavé.

Podobne to je aj s témou a prežívaním Dušičiek. Nebojme sa vytvoriť si vlastné rituály ako rodina. Môže to byť návšteva cintorína, kde si spomenieme na tých, ktorí tu už nie sú, prípadne ísť s deťmi zapáliť sviečku pre ľudí, na ktorých si nemá kto spomenúť, aj keď sa nás nejaká strata priamo v rodine netýka. Deti však môžeme zapojiť aj do prípravy venca, kytice, či nejakého “darčeka”, ktorý prinesieme na hrob pre svojho blízkeho (gaštany, či výrobky z jesenných listov). Ak si nevieme predstaviť takúto “dekoráciu” na hrobe nášho blízkeho, tak ich zapojme do výberu kytice, venca, či sviečky, ktorý zakúpime.

Dušičky však môžeme prežívať aj inak ako návštevou cintorína. Prechádzkou na miesto, ktoré mal náš blízky rád/a, uvarením si jeho/jej obľúbeného jedla, prezeraním si spoločných fotiek, pustením si obľúbenej skladby, či prečítaním si knižky, alebo pozretím filmu.

‍

Spravte si to tak, aby to bolo príjemné, bezpečné a hlavne vaše.