Rešpektujúca komunikácia na konci života

Umieranie je neoddeliteľnou súčasťou života, no v našej spoločnosti zostáva často tabuizovanou a odsúvanou témou. V kontexte zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ale aj v osobných vzťahoch, je dôležité, ako o smrti hovoríme a ako s umierajúcimi komunikujeme. 

Práve tu zohráva kľúčovú úlohu rešpektujúca komunikácia, ktorá umožňuje človeku dôstojne prejsť poslednou fázou života a cítiť, že jeho potreby a hodnoty sú vypočuté a rešpektované.

Rešpektujúca komunikácia nie je iba o „pekných slovách”,ide o hlboký postoj úcty k osobe, ktorá prechádza procesom umierania. Táto komunikácia je založená na empatii, autentickom načúvaní, otvorenosti a ochote byť prítomný aj v bolestivých a ťažko pomenovateľných chvíľach. Umierajúci človek často zápasí nielen s fyzickými ťažkosťami, ale aj so strachom, osamelosťou, smútkom, či otázkami zmyslu. Rešpektujúca komunikácia umožňuje vytvoriť priestor, kde sú tieto pocity uznané ako prirodzené a hodné vypočutia.

V praxi to znamená byť k umierajúcemu prítomný, nielen fyzicky, ale aj emočne. Znamená to nebáť sa ticha, neponáhľať sa s odpoveďami, nepodceňovať význam jednoduchých otázok typu: „Ako sa cítite?“ alebo „Je niečo, čo by ste teraz potrebovali?“ Veľmi dôležité je tiež nevnucovať svoje predstavy o tom, čo by mal človek cítiť alebo robiť. Každý človek prežíva umieranie inak. Niektorí potrebujú hovoriť o duchovných otázkach, iní o svojich blízkych, ďalší možno iba ticho byť.

Rešpektujúca komunikácia sa prejavuje aj tým, že umierajúcemu poskytujeme pravdivé informácie citlivo, primerane jeho stavu a želaniam. Neznamená to „povedať všetko za každú cenu“, ale skôr vnímať, čo si dotyčný/-á želá vedieť a kedy. Klamať „pre jeho dobro“ často vedie k nedôvere a pocitu izolácie. Rešpekt znamená aj to, že ak si človek neželá hovoriť o smrti, nebudeme ho/ju k tomu nútiť.

Nemenej dôležitá je komunikácia s rodinou umierajúceho. Ich bolesť, smútok a bezmocnosť sú rovnako súčasťou procesu. Aj oni potrebujú byť vypočutí, informovaní a podporovaní. Mnohí z nich sú zároveň opatrovateľmi, ktorí sa denne starajú o svojho blízkeho a často sami trpia vyčerpaním či úzkosťou. Rešpektujúca komunikácia preto zahŕňa aj ich, ako partnerov v starostlivosti.

Základom rešpektujúcej komunikácie je dôvera. Tá sa buduje cez trpezlivosť, pravdivosť, vnímavosť a neodsudzovanie. V profesionálnom prostredí, ako sú nemocnice, hospicy či domovy sociálnych služieb, kde môže tento prístup výrazne ovplyvniť kvalitu posledných dní človeka. V osobnom prostredí zasa pomáha vytvoriť atmosféru zmierenia, pokoja a dôstojnej rozlúčky.

Komunikácia o smrti a s umierajúcimi nás konfrontuje s vlastnou zraniteľnosťou. No práve v tom je jej hĺbka a ľudskosť. Niekedy stačí len byť, počúvať, držať za ruku, nesúdiť, mlčať, keď treba. V takých chvíľach sa často deje to najdôležitejšie: človek cíti, že nie je sám.

7 princípov rešpektujúcej komunikácie pri umieraní

• Rešpekt k dôstojnosti a autonómii umierajúceho – rešpektovať jeho/jej priania, rozhodnutia, tempo
• Empatické a aktívne počúvanie – byť plne prítomný/-á, nevkladať vlastné hodnotenia
• Pravdivosť a otvorenosť – komunikovať úprimne, ale citlivo a s ohľadom na potreby človeka
• Trpezlivosť a vnímanie ticha – vedieť vydržať aj ťažké, mlčiace, alebo emocionálne chvíle
• Cit pre individuálne potreby a hodnoty – vnímať duchovné, kultúrne, osobné rozdiely
• Podpora emocionálneho vyjadrenia – dať priestor aj pre slzy, hnev, smútok
• Zohľadnenie aj potrieb blízkych – komunikovať aj s rodinou s úctou a porozumením